Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Roku 1826 na mieste predhádzajúceho kostola položili základy pre nový kostol väčších rozmerov. Stavbyvedúcim a dozorcom bol Justín Pongrác. Materiál na stavbu zabezpečovali spoluvlastníci lietavského panstva, stavebné práce konali veriaci všetkých obcí farnosti. Čoskoro sa však pre nedostatok financií prestalo v stavbe začatého nákladného diela. Klasicistickú stavbu kostola dokončili až roku 1840. Kostol nemal vežu. Zvony boli v malej zvonici umiestenej oproti hlavnému vchodu. Výmaľba kostola sa pripisovala klasikovi slovenského maliarstva 19. storočia Jozefovi Božetechovi Klemensovi. Vnútorné zariadenie bolo prevažne klasicistické z čias stavby kostola.
Kostol prešiel viacerými úpravami a prestavbami: roku 1891 oprava strechy po požiari, roku 1948 stavba veže a moderná fasáda, roku 1952 obhodenie múrov brizolitom a podchytenie trhliny v klenbe chóru, roku 1956 liata dlažba v lodi, roku 1959 reštaurácia oltára a maľba kostola, roku 1975 generálna oprava kostola (elektrická inštalácia, dlažba vo svätyni, maľovka interiéru, nové bočné i hlavný oltár). Pri poslednej úprave (1996) bol postavený pevný oltár a prebudovaný oltárny priestor, odstránené bočné oltáre, urobené ozvučenie a osvetlenie, maľovka interiéru. Posviacka oltára bola 23. novembra 1996.
Priestranná a vysoká stavba kostola má dĺžku 29 m a šírku 13 m. Svätyňu so segmentovým uzáverom prepája na loď víťazný oblúk. Sieňový priestor v interiéri je neporušený, krytý pruskými klenbami. Kostol osvetľujú 4 okná v lodi a jedno okno polkruhovitého tvaru vo svätyni. Po stranách svätyne sú 2 sakristie. Pri vchode do kostola sa nachádza predsieň, z ktorej trojo dverí vedie do kostola a schody vedú na chór zakončený oblúkom.

Hlavný oltár vo svätyni je z bieleho mramoru. Zdobia ho 2 vázy nad pilastrami (stĺpovitými výstupmi zo steny). Neskoroklasicistický oltárny obraz svätej Kataríny Alexandrijskej je olejomaľba na plátne od Ludovíta Nyulassiho z roku 1844. Svätica kľačí pri naznačenej architektúre, nad ňou je anjel. Obraz reštauroval roku 1863 J. Perger a roku 1924 N. Pokorný. Na stavanom oltárnom stole stojí pozlátený a postriebrený kovový svätostánok. Na dvierkach má písmená Alfa a Omega, vytepané klasy a hroznovú ratolesť. Svätostánok, ktorý je darom amerických Slovákov, pochádza zo zrušeného saleziánskeho kláštora v Žiline. Z bokov svätostánku kľačia na volútových sokloch postavy adorujúcich anjelov. Sú to klasicistické sochy (plastiky), viacfarebné drevorezby od rezbára Gašpara Hrozu z roku 1854. Po pravej strane oltára stojí drevená socha sv. Jozefa.

V prednej časti lode sú na podstavcoch sochy sv. Cyrila a Metoda. Po stranách lode sú 2 sadrové sochy Božského Srdca Ježišovho (vpravo) a Srdca Panny Márie (vľavo). Drevená krstiteľnica je z roku 1959. Dubové lavice i 2 spovednice sú dielom rezbárov z Rajca. V predsieni stoja sochy sv. Antona Paduánskeho a Nepoškvrnenej P. Márie.
Počas vianočného obdobia je v predsieni nainštalovaný pohyblivý betlehem, zostrojený v roku 1976. V predsieni býva umiestnený aj Boží hrob.
V roku 1924 boli namaľované obrazy Najsvätejšej Trojice, 4 evanjelistov, sv. Jozefa a sv. Anny, sv. Cyrila a Metoda i malých anjelov nad oltárom.
J. Jelínek z Českého Brodu namaľoval anjelov nad oltárom, Krista Kráľa a svätých i oslavu P. Márie. Vymaľoval tiež pozadie Betlehema i oltárne obrazy Narodenie Pána a Vzkriesenie.
Strecha i veža kostola sú pokryté plechom. Murovaná veža s drevenou konštrukciou strechy i s prístavkom pred vchodom bola pristavaná ku kostolu roku 1949. Má tvar ihlanu, ktorý na vrchole zakončuje kovová guľa. Na veži sú hodiny a 9 okien.

Zvony z kostola za prvej svetovej vojny zobrali na vojnové účely a ponechali len jeden zvon. Roku 1925 veriaci kúpili veľký zvon Ján Krstiteľ (teraz v Poluvsí). Roku 1956 zo starého prasknutého dali uliať stredný zvon i malý umieráčik. Roku 1975 kúpili 3 nové zvony. Dnes sú vo veži 4 zvony: veľký Svätá Trojica (priemer 103 cm, váha 640 kg); stredný Panna Mária  (priemer 85 cm, váha 350 kg); malý Cyril a Metod (priemer 72 cm, váha 240 kg), umieráčik Svätá Katarína (priemer 60 cm). Boli požehnané biskupom Jánom Pástorom 16. novembra 1975.